Včely pomáhajú zvyšovať hodnotu kávových plantáží

Môže sa ekonomická sila (kúpna sila) využiť aj na ochranu biodiverzity?

Profesor Taylor Ricketts a jeho tím sa v štúdii zaoberali tým, ako môžu pôvodné ekosystémy ovplyvniť poľnohospodárstvo z ekonomického hľadiska.

Štúdia sa zaoberala vplyvom opeľovačov, ktoré žijú v malých fragmentoch tropických lesov (t. j. pôvodných ekosystémov) rastúcich okolo kávových plantáží, na celkovú úrodu kávy.

A prečo práve káva? Pretože káva je jednou z najcennejších vývozných komodít, a teda ekonomicky hodnotná. Okrem toho sa pestuje v mnohých rôznych regiónoch.

Vedci skúmali, ako veľmi opeľovači z pôvodných ekosystémov prispievajú ku kvalite kávy. Štúdia sa uskutočnila v rokoch 2001 - 2002 na kávovej plantáži Finca Santa Fe v Valle General v Kostarike. Merala sa hmotnosť zrelých plodov, počet"peaberries" (plodov, z ktorých sa vyvíja len jedno semeno namiesto dvoch) na celkový počet zrelých plodov.

Z parametrov, ktoré bežne uvádzajú pestovatelia kávy, sa potom merala celková hmotnosť plodov (a celková hmotnosť sušiny) a hmotnosť a objem zozbieraných čerešní.

Z výsledkov potom vyplýva, že kávové plantáže v blízkosti pôvodných tropických lesov, ktoré sú opeľované divokými včelami, majú vyššiu úrodu. Naopak, plantáže vo vzdialenejších oblastiach (1,4 - 1,6 km od pôvodného ekosystému) mali výrazne nižší objem úrody. Zistilo sa, že pridanie peľu do rastlín vo vzdialenejších plantážach zvýšilo úrodu čerešní, čo potvrdzuje význam primeraného opeľovania pestovaných rastlín na celkovú úrodu kávy.

Dostatočné opelenie na takto vzdialených plantážach by tak podľa údajov mohlozvýšiť kilogramy zozbieranej kávy až o 21 %. Dostatočné opelenie kávovníkov tiež znížilo počet "peaberries" až o 27 %. Keďže pri pražení kávy sa kladie dôraz na rovnakú veľkosť zŕn, tieto menšie zrná sa často považujú za menej kvalitné, a preto je ich prítomnosť pri zbere často menej žiaduca.

Veľmi dôležitú úlohu pri opeľovaní zohráva aj prítomnosť pôvodných druhov divých včiel v tropických lesoch. Tieto pôvodné druhy včiel dokážu opeľovať rastliny efektívnejšie a častejšie ako bežne chované druhy medonosných včiel.

Divoké včely sa častejšie presúvajú z rastliny na rastlinu, čím zabezpečujú dokonalé krížové opelenie, na rozdiel od domestikovaných včiel, ktoré majú tendenciu sústrediť sa na jednotlivé rastliny pri vyššej hustote rastlín. Niektoré pôvodné druhy včiel môžu tiež prenášať ešte viac peľu ako včely medonosné.

Pestrá populácia pôvodných hmyzích opeľovačov zabezpečuje aj stabilnejšie a väčšie opelenie so širšou klimatickou toleranciou. Z ekonomického hľadiska sa teda efekt opeľovačov premietol do výšky zisku v priemere 60 000 USD ročne na jednu farmu v Kostarike. Tento približný výpočet dáva nový potenciál pre ochranu pôvodných lesných porastov. Ak vezmeme do úvahy, že tento výnos je vypočítaný len pre jednu farmu, ale že pôvodní opeľovači môžu prispievať a profitovať aj z viacerých porastov, hodnota pôvodného tropického lesa sa výrazne zvyšuje. K tejto hodnote možno pripočítať aj zadržiavanie CO2 (oxidu uhličitého) a vody lesom.

Všetky tieto aspekty, ktoré umožňujú zachytiť ekonomickú hodnotu pôvodných tropických lesov, by tak mohli v budúcnosti s podporou miestnej politiky poskytnúť vlastníkom pôdy silné dôvody na ochranu lesov v niektorých z najohrozenejších regiónov na Zemi.